Druhé vyšetrenie a operácia
Tri dni po prvom vyšetrení u urológa som bol objednaný na kontrolné vyšetrenie u lekára, ktorý pracuje v nemocnici na Kramároch a keďže som sa dozvedel, že je to mamin známy, tak bolo dohodnuté, že ma bude aj operovať. K nemu do ambulancie som prišiel už so zmiešanými pocitmi, ale začínal som si uvedomovať, že mi je v podstate jedno čo to je za chorobu, jediné čo som chcel bolo, nech to lekári dostanú zo mňa preč. Po vyšetrení v tejto ambulancii mi teda lekár povedal, že pravdepodobnosť, že to čo mi našiel je nádor a že to bude zhubný nádor je hraničiaca s istotou a že mi teda skúsi vybaviť posteľ na Kramároch.
Na Kramáre som prišiel 20.12.2017 v ranných hodinách, kde som absolvoval moje prvé krvné testy onkomarkerov spolu s röntgenom pľúc a predoperačným EKG vyšetrením. Prvá dobrá informácia bola, že z pohľadu röntgenu som mal minimálne pľúca čisté, čo ma pomerne potešilo, keďže pľúca sú najčastejší orgán, do ktorého sa rakovina semenníka šíri. Nemilá informácia však bola, že v krvi som mal zvýšené hladiny onkomarkerov AFP a HCG (AFP 766, HCG 322). Na jednej strane píšem že nemilá informácia, na druhej strane v tomto bode snáď už ani nikto nečakal, že by to rakovina v mojom prípade nebola, takže ma to nejako neprekvapilo. Cca o 9:30 som bol oficiálne ubytovaný v 4* hoteli Kramáre na 2. poschodí (urologická klinika), kde ma ešte vrchná sestra oboznámila s chodom oddelenia. Nasledoval predoperačný pokec s internistkou ohľadom mojich predošlých chorôb, histórii rakoviny v rodine, alergiách a čo ja viem ešte o čom, spojené s meraním môjho krvného tlaku. Lekárka z tohto vyšetrenia usúdila, že som v podstate zdravý človek (so funny), ale znamenalo to zelenú pre moju operáciu. Obdržal som od nej pár veľmi luxusných antitrombotických pančúch (ktoré doteraz mám, pretože som bol dôrazne upozornený, že na také pančušky mám nárok len raz za pol roka!).
Okolo 12:00 ma sanitárka odprevadila na druhé poschodie tejto nádhernej kliniky, kde som sa ocitol v predoperačnej miestnosti. Nasledoval pokec s anestéziologičkou o úplne rovnakých veciach, ako s internistkou pár hodín dozadu, ale namiesto merania tlaku som dostal do žily drogy <3. Úžasný pocit po náladovke :D. Pamätám si ďalej už len to, ako som cestou na sálu, opierajúc sa o sanitára trepal niečo v štýle, že toto chcem aj na domov :D.
Po operácii som sa zobúdzal slávnou vetou: "Dajte vedieť, keď bude po operácii." Môj krátky pobyt na pooperačnom bol vtipný vďaka sestre, ktorá mi doslova odtrhla EKG elektródy z hrude (pretože mi nesprávne ukazoval 2x vyššiu tepovú frekvenciu), ale prístroj asi zabudla vypnúť, na čo sa rozoznel alarm o tom, že asi umieram :D. Fajn pocit :D.
Onedlho ma previezli na izbu, kde som strávil 1 noc a na ďalšie ráno som bol prepustený domov. Operácia vraj dopadla dobre, ostala mi po nej nie veľká (asi 7cm) jazva na slabinách no a aj keď ma všetko prvé dni pomerne dosť bolelo, zvládal som v podstate ako-tak aspoň chodiť.
V ďalšom dieli budem písať o živote po operácii a prvej návšteve v NOÚ na Klenovej :)